Úvodom musím konštatovať, že na túto otázku bohužiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď alebo univerzálny kľúč, podľa ktorého by bolo možné jednoducho určiť bez väčších detailov o víne, či je vhodné na archiváciu a ak áno, na akú dlhú. Každé víno žije doslova svojim životom, pričom do určitého momentu – vrcholu vyzrieva a spravidla rastie na kvalite a následne po dosiahnutí vrcholu po istom čase jeho kvalita postupne klesá. To, či je víno vhodné na archiváciu záleží od hrozna z ktorého je vyrobené a taktiež od samotného procesu výroby a vlastností výsledného vína.
Rozlišujeme odrody viniča hroznorodého, ktoré śu vhodnejšie na archiváciu a tie, ktoré sú vhodné menej. Medzi biele muštové odrody, ktoré majú potenciál archivácie zaraďujeme napríklad Rizling rýnsky, pri ktorom suché vína majú potenciál na archiváciu okolo 3-7 rokov, pričom pri sladkých rizlingoch to môže byť aj vyše 10 rokov. Podobne sú na tom aj Chardonnay alebo Tramín červený, pričom vyššie hodnoty potenciálnej archivácie ovplyvňuje cukornatosť alebo vyzrievanie v sude. Pri modrých muštových odrodách Syrahu, Pinot noir alebo Merlotu môžeme hovoriť o potenciáli na archiváciu okolo 3-5 rokov, pričom v prípade ušľachtilých vín to môže byť aj do 30 rokov a v prípade Cabernetu sauvignon dokonca do 50 rokov. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že červené vína vyrobené z modrých muštových odrôd sú spravidla vhodnejšie na archiváciu ako vína biele.
Uvedené hodnoty sú však veľmi orientačné, pretože oveľa dôležitejší je proces výroby a vlastnosti výsledného produktu – vína. Jeden z faktorov ovplyvňujúci dlhovekosť vína môže byť napríklad zapracovanie inovačnej metódy sur lie do výroby vína (o ktorej sa môžeš dozvedieť viac v príspevku TU) alebo taktiež vyzrievanie vína v sude. Faktorov je však omnoho viac a samotný vinár vie najlepšie, akým spôsobom a za akým účelom víno vyrábal a aké vlastnosti má jeho výsledný produkt. Ľahko sa tak môže stať, že sa ti dostane do rúk rizling, ktorý vinár vyrábal ako svieže vínko cielené na degustáciu v horizonte 2-3 rokov od fľašovania (väčšina prípadov bielych vín), ale stretneš sa aj s Rizlingom rýnskym, ktorý bol vyrábaný metódou sur lie, zrel istú dobu v sude a jeho vlastnosti ho predurčujú na postupné fľašové vyzrievanie. Z takéhoto “ryňáku” sa tak budeš môcť tešiť aj o 7 a viac rokov.
Od vína vhodného na archiváciu je potrebné ešte odlišovať aj tzv. “archívne víno”. V zmysle legislatívy možno označovať víno slovným spojením archívne víno jedine v prípade, ak sa jedná o víno s chráneným označením pôvodu, ktoré je uvádzané do obehu najmenej tri roky po roku, v ktorom bolo zozbierané hrozno, z ktorého je víno vyrobené.
Pri hľadaní vína vhodného na archiváciu, ktoré by splnilo tvoje očakávania, ti preto odporúčam, aby si sa vždy informoval buď priamo u vinára alebo u svojho someliera, ktorí ti určite ochotne poradia s výberom vhodného vína. Ak sa chceš s vínom zabaviť ešte o level viac, v prípade konkrétneho výberu ti odporúčam kúpiť viacero fliaš a tie postupne otvárať a degustovať v jednotlivých rokoch a užívať si tak jeho postupný vývoj a zmenu.