Aké charakteristiky má víno, ak má na etikete označenie akostné víno? Čo sú to vína s prívlastkom alebo kto určuje, že je víno označené ako bobuľový výber? Na zodpovedanie týchto a ďalších otázok musíme čerpať informácie zo základného právneho aktu všetkých vinohradníkov, ktorým je Zákon o vinohradníctve a vinárstve. Označenia uvedené na etikete vína totižto spravidla označujú jednotlivé charakteristiky vína bez toho, aby sme si to na prvý pohľad uvedomili. Práve uvedená legislatíva, resp. príslušné orgány kontroly, sú strážcovia toho, čo vinár na takejto etikete uviesť môže a čo nie.
V zmysle predmetného zákona tak napríklad zistíme, že sa vinárske produkty členia na hroznový mušť, burčiak, víno bez zemepisného označenia, víno s chráneným zemepisným označením, víno s chráneným označením pôvodu, odalkoholizované víno a nízkoalkoholické víno, víno na priemyselné spracovanie a vinárske produkty podľa osobitného predpisu. Pozornému oku čitateľa tak iste neuniklo, že napríklad pojem “burčiak” nie je len pojem zaužívaný medzi našimi starými otcami, ale má reálnu oporu v zákone a je v legislatíve aj jasne zadefinovaný. Ako “burčiak” tak môže vinár v zmysle zákona označiť jedine kvasiaci hroznový mušt, ktorý je vyrobený výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na území Slovenskej republiky, pričom takýto burčiak môže vinár ponúkať spotrebiteľovi len v období roka, v ktorom sa uskutočnil zber hrozna na jeho výrobu.
Zákon taktiež definuje tzv. tradičné výrazy a podmienky ich použitia vinármi na etiketách svojich vín. Dozvieme sa tak, že medzi tračiné výrazy patria napríklad regionálne víno, akostné víno alebo akostné víno s prívlastkom.
O akostnom víne môže vinár hovoriť jedine v prípade, ak označuje víno s chráneným označením pôvodu, pričom víno spĺňa taktiež všetky nasledujúce požiadavky: hrozno, z ktorého bolo víno vyrobené, dosiahlo cukornatosť najmenej 16 stupňov NM, najvyšší hektárový výnos neprekročil 18 000 kg na hektár, skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu, obohacovanie sa uskutočnilo podľa osobitného predpisu, pre červené víno najviac do 24 stupňov NM a pre biele víno najviac do 22 stupňov NM a víno spĺňa kvalitatívne požiadavky.
A čo znamenajú označenia ako “kabinetné”, “neskorý zber” alebo napríklad “ľadové víno”? V týchto prípadoch hovoríme o tzv. akostných vínach s prívlastkom. Vinár môže takto označiť svoje víno jedine v prípade vína s chráneným označením pôvodu, ak bolo hrozno použité na výrobu vína osvedčené kontrolným ústavom, víno nebolo obohacované, víno nie je chemicky konzervované s výnimkou použitia oxidu siričitého, zároveň platí, že najvyšší hektárový výnos neprekročil 13 000 kg na hektár a víno spĺňa kvalitatívne požiadavky.
Po splnení zákonných požiadaviek môže zároveň vinár takéto “akostné víno s prívlastkom” doplniť nasledujúcimi výrazmi:
kabinetné – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 19 stupňov NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu
neskorý zber – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 21 stupňov NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu
výber z hrozna – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 23 stupňov NM, ktoré sa získa zo starostlivo vyberaných strapcov a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu
bobuľový výber – víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov hrozna, z ktorých boli ručne odstránené nezrelé a poškodené bobule, s cukornatosťou najmenej 26 stupňov NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu
hrozienkový výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 stupňov NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu
cibébový výber, botrytický výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis cinerea Persoon, s cukornatosťou najmenej 28 stupňov NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu
ľadové víno – víno vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote -7 stupňov C a nižšej, a hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 stupňov NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % objemu
slamové víno – víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z rákosia, prípadne sa nechalo visieť na šnúrach najmenej tri mesiace a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 stupňov NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % objemu
Pre akostné vína s prívlastkom je zároveň príznačná ešte jedna vec – každé z nich obsahuje tzv. štátne kontrolné číslo (ŠKČ), ktoré prideľuje kontrolný ústav a bez ktorého ho vinár nemôže fľašovať a uvádzať na trh. Preto, ak sa vám dostane do rúk fľaša vína s označením na uzávere ŠKČ, viete, že sa jedná buď o akostné víno s prívlastkom, alebo tokajské víno slovenského producenta používajúceho tradičné výrazy tokajských vín.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, označením vína vinár deklaruje prevažne príslušné vlastnosti hrozna pri jeho zbere a v menšej miere aj isté špecifikácie samotného procesu výroby vína a jeho vlastnosti, avšak zďaleka nie všetky. Je preto na tomto mieste potrebné zdôrazniť, že to, či je víno “slamové” alebo sa jedná o “hrozienkový výber” ešte nepredurčuje jeho samotnú kvalitu. Za kvalitu je zodpovedný konkrétny vinár a jeho prístup ku výrobe vína. Naopak, niektorí vinári o pridelenie ŠKČ ani nežiadajú a tak nemôžu na etikete označovať svoje víno príslušným prívlastkom, hoc by teoreticky podmienky na pridelenie prívlastku spĺňať mohli.
To, či vinár vôbec dokáže vyrobiť akostné víno s konkrétnym prívlastkom závisí aj od podnebia a klimatických podmienok príslušného roka. Preto napríklad pri vínach z kategórie ľadové víno alebo slamové víno sa vzhľadom na požadované špecifické vlastnosti hrozna pri jeho zbere tieto vína vyrábajú spravidla v menších množstvách a sú fľašované do fliaš s menším objemom.
Ako som však naznačil vyššie, pri posudzovaní kvality vína a jeho výbere sa nenechaj viesť výhradne jeho označením a prívlastkami, ale zameraj sa skôr na konkrétneho vinára, o ktorom si zisti viac, ideálne si vypočuj aj o jeho prístupe k výrobe vína a samozrejme degustuj. S výberom ti veľmi rád pomôžem.
Dúfam, že ti článok pomohol zorientovať sa v označovaní vín na etiketách. Ak si chceš predegustovať napríklad akostné vína s prívlastkom, nájdeš ich v ponuke vín a to cez praktické filtrovanie prostredníctvom záložky “prívlastok”.
